Samia

Nedávno som sa prihlásila na workshop o písaní a vydávaní kníh. Možno to poznáte, píšete čosi do priečinka v počítači, a zrazu potrebujete viac. Minimálne niekoho, kto si vaše výtvory prečíta, prípadne posúdi. Alebo aspoň stretnutie s rovnako „postihnutými“ zoči-voči. A hoci aj máte obavy,  nutkanie vyjsť s pravdou von je zrazu silnejšie ako strach. Lebo ten, kto miluje písanie, nachádza v mnohých situáciách námet, ktorý jednoducho musí využiť. Tak ako fotograf vidí v unikajúcich okamihoch krásny záber. A keď už ich má celú kopu, čosi ho tlačí ukázať ich svetu bez ohľadu na jeho reakciu (tá pozitívna, samozrejme, vždy poteší!).

Zišlo sa nás tam teda spolu s lektorkou deväť. Samé ženy. Poobzerali sme si jedna druhú, podali si ruky, pozdravili sa. Po úvodnom šume, usádzaní, varení kávy, nás lektorka vyzvala, aby sme sa predstavili a povedali, o čom píšeme alebo chceme písať. Bolo zvláštne počúvať tieto ženy, pretože  som si okamžite uvedomila, akí dokážeme byť rýchli vo svojich prvodojmovo-vzhľadových úsudkoch.

Napríklad  krásna tmavovláska s dokonalou pleťou a výzorom modelky píše o svojich zážitkoch z ciest do Indie, kam chodieva pomáhať chudobným ako dobrovoľníčka.  (Kto by povedal?)

Scenáristka s prísnym pohľadom a bohatými výrazovými prostriedkami intelektuála tvrdila, že potrebuje tvorbu, kde vyjadrí svoje emócie. Do scenára vraj môže vložiť iba tie, ktoré herci dokážu zahrať. (Prečo mám zrazu pocit, že pôjde o poriadnu búrku vášní?)

Blondínka v okuliaroch s dievčenským hlasom, ktorá pôsobí ako milá pani učiteľka prváčikov, plánuje vydať knihu so silným erotickým nábojom (radšej pod pseudonymom!).

Vtipná a usmiata „mamina“ s úžasným sexy hlasom Jarky Hargašovej zasa chce napísať kuchárku. Bola z nás asi najotvorenejšia a zaujímala sa o všetky detaily, (Najradšej by som ju bola poslala do rozhlasu. Pokiaľ viem, tam nevarí zatiaľ nikto alebo áno?)

Na prvý pohľad útla a krehká červenovláska píše o utrpení a sile žien, ktoré prišli o dieťa. Vystupovala s takým zanietením, že mi nedalo, a keď skončila svoju reč, zatlieskala som jej. (Pridali sa i ostatné…)

Ďalšia blondínka s jemnou tvárou bábiky vraj uvažuje o spracovaní manuálu pre office manažérky. Zdalo sa mi, že v tomto krúžku víriacich emócií sa cítila trochu nepohodlne, aj odišla skôr. Ale možno bol môj dojem zasa iba povrchný. Zároveň som jej (v dobrom) trošinku závidela, že stojí nohami na zemi. Pri mojich „rádoby“ tvorivých úletoch návrat do reality býva občas zložitý.

Mladá copatá dievčina  opatrne hovorila o tom, že jej išla viac matika ako angličtina, a tak sa vybrala naučiť jazyk do Anglicka. No vzápätí sme sa dozvedeli, že píše v angličtine články a poviedky a posielala ich aj do britských novín a časopisov. (Klobúk dolu – už za odvahu!)

Sympatická upravená, žensky pôsobiaca hnedovláska v bielom golfovom svetri o sebe veľa nepovedala, zato sme sa od lektorky dozvedeli že zverejňuje na internete krátke vtipné útvary pod zvieracím nickom, ktoré by rada vydala aj knižne. (Ženské romány ale práve nemusí…)

Čo si ony mysleli o mne, netuším. Kamarátka mi ale raz povedala, že jej pripomínam motýlika. Pri tomto prirovnaní som si spomenula na dávnu prednášku z mikroekonómie. Prednášajúca nám vysvetľovala zložité krivky a výpočty ale na konci dodala, že pri nich treba uplatniť zákon ceteris paribus – skrátene – iba za nezmenených podmienok. Drobná zmena jedného parametru môže všetko  radikálne obrátiť – ako pri počasí, kde stačí, že motýlik preletí okolo mraku a spustí sa hurikán.

Zdá sa vám to trochu od veci? Máte pravdu. Ale nie je celý život podobný? Snažíme sa zapadnúť do kriviek, vzorcov, výpočtov, zákonov a zákonitostí, ale stačí maličká zmena parametru a všetko je zrazu inak… Dôkazom bola aj naša pozbieraná skupinka, plná skrytých významov, protikladov  aj drobných krásnych motýlikov – krehkých, no schopných uvoľniť silu hurikánu. Pointa teda znie: prvý dojem môže byť dôležitý, ale nemusí byť správny, a tak pozor na motýle!

P.S.  No a o čom vlastne píšem do šuplíka ja?  Hmm, ak dostanem ďalšie nutkanie vyniesť svoje písačky na svetlo, možno…

P.P.S. Mená účastníčok workshopu kvôli zachovaniu ich súkromia neuvádzam, ale organizátorke Gabike ďakujem za skvele strávené popoludnie!